Blog

Podľa Svetovej banky môže byť znečistenie pôdy, vzduchu a vody každoročne spojené s viac ako 7 miliónmi predčasných úmrtí na celom svete. Toto číslo je niekoľkonásobne vyššie ako štatistiky týkajúce sa obetí smrteľných chorôb vrátane AIDS, malárie a tuberkulózy a dopravných nehôd spolu. Správa Greenpeace "Toxický vzduch. Cena fosílnych palív" ukazuje, že znečistenie ovzdušia spôsobené fosílnymi palivami stojí svet 8 miliárd USD denne. Ročne to predstavuje 2,9 bilióna USD, teda 3,3 % svetového HDP.

Vedci nás upozorňujú na prudký nárast teplôt na Zemi a varujú, že ak sa neprijmú rozhodné opatrenia, bude to mať hrozivé dôsledky pre životné prostredie. Globálne otepľovanie už spôsobuje topenie ľadovcov, úhyn mnohých druhov rastlín a živočíchov a svet prenasledujú prírodné katastrofy. Už roky sa hovorí o potrebe prijať opatrenia na ochranu životného prostredia. Vlády jednotlivých štátov musia zohrávať dôležitú úlohu. Mnohým krajinám sa podarilo urobiť obrovský krok smerom k ekologickej transformácii. Krajiny sú klasifikované z hľadiska ich environmentálnej výkonnosti pomocou indexu environmentálnej výkonnosti (EPI), ktorý zostavujú popredné svetové univerzity: Yale University a Columbia University.

• 180 krajín
• 40 ukazovateľov výkonnosti
• 11 kategórií
• 3 ciele environmentálnej politiky

Index environmentálnej výkonnosti (Environmental Performance Index - EPI) z roku 2022 poskytuje súhrnný prehľad o stave udržateľnosti na celom svete založený na údajoch. Na základe 40 ukazovateľov výkonnosti v 11 kategóriách problémov EPI hodnotí 180 krajín z hľadiska výkonnosti v oblasti zmeny klímy, environmentálneho zdravia a vitality ekosystémov.

V roku 2022 sa na popredných miestach umiestnili: Dánsko, Spojené kráľovstvo, Fínsko, Malta, Švédsko, Luxembursko, Slovinsko, Rakúsko, Švajčiarsko a Island.

Dánsko vďačí za svoje postavenie vybudovaniu ekologického energetického systému svetovej úrovne. Krajina sa zamerala na zvýšenie energetickej účinnosti budov, čo je dôležitý faktor v krajine, kde je vykurovanie potrebné viac ako polovicu roka. Okrem toho obyvatelia Dánska presedlali z áut na bicykle. V roku 2016 počet bicyklov na dánskych cestách predbehol počet áut. Krajina sa pred 20 rokmi rozhodla aj pre systém záloh.

V roku 2002 vstúpil do platnosti takzvaný Dansk Retursystem (alebo dánsky systém vrátenia peňazí). Umožňuje Dánom vracať plastové a sklenené fľaše do predajných automatov. Disciplína je vysoká - 9 z 10 ľudí to robí pravidelne.

Zálohové systémy, v rámci ktorých možno vracať plastové fľaše a plechovky, fungujú aj v iných krajinách, napríklad v Nórsku, Estónsku, Fínsku, Holandsku, na Islande, v Nemecku, na Slovensku, vo Švédsku a v Litve.

Z údajov portálu Earth.Org vyplýva, že o takejto dani už rozhodli nielen krajiny Európskej únie, ale aj 27 krajín mimo EÚ: Argentína, Kanada, Čile, Čína, Kolumbia, Japonsko, Kazachstan, Kórea, Mexiko, Nový Zéland, Nórsko, Singapur, Južná Afrika, Švédsko, Spojené kráľovstvo a Ukrajina. Medzi ďalšie krajiny, ktoré zvažujú zapojenie sa do systému, patria Brazília, Brunej, Indonézia, Pakistan, Rusko, Srbsko, Thajsko, Turecko a Vietnam.

Podľa Svetovej banky sa v súčasnosti na celom svete realizuje 64 iniciatív na stanovenie cien uhlíka na rôznych regionálnych, národných a nižších úrovniach, pričom ďalšie tri sa majú zaviesť.

Foto: Getty Images