Klimatické zmeny, ktoré pozorujeme v posledných desaťročiach, sú z veľkej časti výsledkom nerovnováhy v prirodzenom zložení zemskej atmosféry. Skleníkové plyny, ktoré dnes prispievajú k mnohým problémom, sú v ovzduší prítomné už veľmi dlho. Vznikajú prirodzenými procesmi - najmä metán (CH4) a oxid uhličitý (CO2) - a sú potrebné na udržanie života na Zemi (napr. CO2 sa podieľa na fotosyntéze, takže je potrebný na fungovanie rastlín). CH4 aj CO2 ovplyvňujú priemernú teplotu vzduchu na Zemi.
Skleníkové plyny zachytávajú časť energie dodávanej Slnkom v blízkosti Zeme. Zníženie ich koncentrácie by spôsobilo zvýšenie vyžarovania tepla zo Zeme do vesmíru, čo by malo za následok zníženie teploty vzduchu. Zvýšenie ich koncentrácie má opačný účinok: teplo sa zadržiava v atmosfére, takže teplota vzduchu stúpa. Za narušenie prirodzenej rovnováhy je zodpovedný predovšetkým CO2 vypúšťaný do atmosféry v dôsledku ľudskej činnosti. Prudký nárast rozsahu tohto javu v posledných dvoch storočiach je spôsobený najmä rozvojom priemyslu využívajúceho energiu zo spaľovania neobnoviteľných palív a masívnym odlesňovaním.
Medzi najzávažnejšie a najvypuklejšie dôsledky zvyšovania koncentrácie CO2 patrí zvyšovanie priemernej teploty vzduchu, zvyšovanie teploty morí a oceánov, topenie ľadovcov a priemernej hladiny morí.
Odborníci OSN upozorňujú: "Koncentrácia skleníkových plynov je najvyššia za posledné 2 milióny rokov a emisie naďalej rastú.
V dôsledku toho je Zem v súčasnosti o 1,1 stupňa Celzia teplejšia ako koncom 19. storočia. Posledné desaťročie (2011 - 2020) bolo najteplejšie v histórii.
Mnoho ľudí si myslí, že zmena klímy znamená predovšetkým vyššie teploty. Vyššia teplota je však len začiatok príbehu. Keďže Zem pozostáva zo systému, v ktorom je všetko prepojené, zmeny v jednej oblasti môžu ovplyvniť zmeny vo všetkých ostatných.
Dôsledky klimatických zmien v súčasnosti zahŕňajú okrem iného intenzívne suchá, nedostatok vody, silné požiare, zvyšovanie hladiny morí, záplavy, topenie polárneho ľadu, katastrofálne búrky a znižovanie biodiverzity.
(...) V sérii správ Organizácie Spojených národov sa tisíce vedcov a vládnych hodnotiteľov zhodli na tom, že obmedzenie nárastu globálnej teploty na maximálne 1,5 stupňa Celzia by nám pomohlo vyhnúť sa najhorším dôsledkom zmeny klímy a zachovať klímu vhodnú na život.
Napriek tomu sa na základe súčasných národných klimatických plánov predpokladá, že globálne otepľovanie dosiahne do konca storočia približne 3,2 stupňa Celzia".
Topenie ľadovcov, ľadovcov a ľadovcov napája moria a oceány veľkým množstvom vody, čo spôsobuje zvyšovanie priemernej hladiny morí.
Zvyšovanie teploty má ďalšie sekundárne účinky vrátane vyššieho výskytu nebezpečných poveternostných javov, ako sú tornáda a prudké búrky. Zintenzívňuje sa dezertifikácia a degradácia pôdy, v dôsledku čoho sa zvyšuje hrozba hladomoru.
Autori osobitnej správy IPCC o zmene klímy a krajine tvrdia: "Degradácia pôdy negatívne ovplyvňuje živobytie ľudí a vyskytuje sa na štvrtine územia Zeme bez ľadu. Väčšina z 1,3 až 3,2 miliardy postihnutých ľudí žije v rozvojových krajinách v chudobe".
.png?auto=webp&quality=100&format=jpg&disable=upscale)
